17. novembra o 20.00 v A4 predvedie Divadlo SkRAT scénické čítanie z dramatických textov Martina Ciela, DG 307 kompozíciu Básne ostrova a na záver Nežná veselica so skupinou URBAND.

Búrlivé pocity, ktoré napĺňajú človeka v boji za slobodu a nezávislosť, pretavil britský režisér, tanečník a choreograf Nigel Charnock do inscenácie Revolution. Tanečné dielo, ktoré naštudoval s maďarským súborom Forte Company, otvorí vo štvrtok 18. októbra festival autorského divadla Pro - téza v bratislavskej A4 - Nultý priestor na jeho novej adrese v budove YMCA na Karpatskej ulici 2.

„Nigel Charnock je veľmi významný choreograf, ktorý dlhodobo robí zaujímavé inscenácie. Kombinácia s maďarských súborom sa nám zdala inšpiratívna, nová a podnetná,“ povedal dramaturg festivalu a riaditeľ A4 – Nultý priestor Ľubo Burgr. Otváracie predstavenie, inšpirované revolucionármi celého sveta, bude zároveň spomienkou na Nigela Charnocka. V júni renomovanému a svetovo uznávanému tvorcovi diagnostikovali rakovinu, 1. augusta v Londýne skonal.

Na rozdiel od minuloročného diétneho dvojdňového festivalu – príčinou bol nedostatok financií – je program 3. ročníka Pro – tézy bohatší. Prinesie 6 autorských predstavení súborov zo Slovenska, Česka, Maďarska a zo Švédska. A po prvý raz rozšíri aj miesto svojho pôsobenia: z Bratislavy sa presťahuje do trenčianskeho Klubu Lúč (20. – 22. 10.) a do banskobystrického centra nezávislej kultúry Záhrada (22. – 23. 10.).

„Slovenská časť festivalu je podstatne lacnejšia ako zahraničná. Časť financií máme z európskych grantov, stali sme sa súčasťou európskeho kultúrneho projektu DNA Development of New Art. Na dva roky sme dostali 10-tisíc eur. Z grantov ministerstva kultúry sme získali 12-tisíc eur,“ vysvetlil Ľubo Burgr.

Najvzácnejším hosťom bude švédska tanečnica, choreografka, zakladateľka a umelecká riaditeľka skupiny Jus de la Vie Charlotte Ofverholm. Príde s groteskou Pas de deux sans toi, v ktorej spája poéziu s cirkusom, živou hudbou a surovým tanečným divadlom. „Zaujímavá je najmä svojou expresivitou a zvláštnosťou pohybu. Robí vlastne akrobatické divadlo, pohybuje sa vo výškach a rôzne využíva priestor, ktorý prepája s obsahom a textom,“ spomenul dramaturg festivalu.

V inscenácii Simulante Bande rozohráva česká skupina VerTedance rozmanité podoby problémov, na ktoré deň čo deň narážajú hendikepovaní, túžiaci po normálnom živote.

Grand Prix z tohtoročného festivalu Nová dráma/New Drama zdobí predstavenie Stoky Pokus. Režisér a protagonista v jednej osobe Blaho Uhlár v ňom reflektuje vlastné boje o divadelné priestory a zároveň uvažuje o postavení umelca v spoločnosti.

Slovenskú scénu autorského divadla reprezentujú aj dve košické inscenácie, ktoré uvedie Pro – téza vo všetkých troch festivalových mestách. „Fasbuk divadla Na peróne mení pôvodné Stanislavského život v umení na život v grantoch. Je o tom, ako herec hľadá uplatnenie s čistým stotožnením a že musí hrať aj to, čo ho nebaví,“ povedal Ľubo Burgr, ktorý sa pod Fasbuk podpísal ako režisér. Spolu s Dušanom Vicenom priviedli na svet aj inscenáciu Apatiáni – Genetický kód, ktorá hovorí o márnej snahe človeka prijímať všetko so stoickým pokojom.

Záver Pro – tézy bude patriť hudbe. V Bratislave zahrá brooklynský projekt Talibani a v Banskej Bystrici nórsko-anglická zostava The Geordie Approach. Informácie o programe 3. ročníka festivalu autorského divadla sú na www.a4.sk.

Jena Opoldusová, Pravda, 18. 10. 2012

Slávnostné otvorenie rekonštruovaného priestoru pre verejnosť je plánované na sobotu 13. októbra.

BRATISLAVA. Po výpovedi z bývalého V-klubu na Námestí SNP sa A4 - priestor pre súčasnú kultúru presťahovalo do priestorov YMCY na Šancovej.
"Po minulotýždňovom podpísaní zmluvy o prenájme a uzavretí partnerstva s vlastníkom budovy Nadáciou Intenda sa začalo s adaptáciou telocvične a priľahlých miestností," povedala Dáša Peštová z A4.
Pustili sa do toho členovia divadelného súboru SkRAT, ktorý má v A4 svoju domovskú scénu, ale aj ďalší dobrovoľníci priestoru pre súčasnú kultúru.“Náklady rekonštrukciu prevyšujú naše finančné možnosti, tak sme sa rozhodli pustiť sa do nej vlastnými silami,” povedal štatutár A4 Ľubomír Burgr.

Budú mať dva priestory
V pravom krídle budovy YMCA pripravuje A4-ka nielen veľkú sálu, ale aj menší spoločenský priestor s kaviarňou a miestom pre ďalšie umelecké a vzdelávacie aktivity.
Slávnostné otvorenie rekonštruovaného priestoru pre verejnosť je plánované na sobotu 13. októbra. Počas večera so symbolickým názvom Na začiatku s dychom budú nemeckí hudobníci Jan Jelinek a Andrew Pekler hrať na starých analógových nástrojoch elektronické kompozície mýtickej skladateľky Ursuly Bogner.
Predstavia sa domáce ambientné projekty Casi Cada Minuto a Strom Noir, ako aj český umelec Jan Kulka s "Kúzelnou skrinkou" - projekčným zariadením nadväzujúcim na prvé kinematografické pokusy.

Viac programov
V poradí už deviata sezóna A4 podľa Peštovej umožní vďaka novému pôsobisku aj rozšírenie programu o podujatia, ktoré v doterajších provizórnych podmienkach nebolo možné realizovať.
Hudobné a divadelné dielne, diskusie, prezentácie, detské workshopy či odborné semináre sa stanú v najbližších mesiacoch pravidelnou súčasťou programovej štruktúry A4-ky. Nebude chýbať prehliadka autorského divadla Pro-téza (18. - 23. 10.) či festival súčasnej hudby Next (6.-8.12). Pred Vianocami pripravuje Divadlo SkRAT tiež premiéru novej inscenácie Proces.

Ministerstvo: V-Klub už je zrekonšturovaný
O jeho budúcnosti rozhodne nové vedenie Národného osvetového centra.
Rekonštrukcia V-Klubu, pre ktorú boli priestory prázdne, už skončila. Podľa ministerstva kultúry bola renovácia interiéru, výmena elektrických rozvodov, vzduchotechniky a sociálnych zariadení hotová v piatok 28. septembra.

"Národné osvetové centrum v krátkom čase rozhodne o ďalšom využití priestorov V-klubu," informovalo ministerstvo, ktoré medzičasom vymenilo vedenie osvetového centra.

A4 z V-klubu vysťahovali za bývalého vedenia ministerstva kultúry. Na priestory urobili konkurz, ktorý potom zrušili. Viac tu:

him, SME, 3. 10. 2012

Na polceste medzi provizórnym priestorom v KC Dunaj a sľubným novým miestom pôsobenia v bývalej bratislavskej YMCA odohralo divadlo SkRAT v pondelok 17. septembra otváracie predstavenie sezóny. Netradične, vo výklade Poľského inštitútu. Je len málo inscenácií, ktorým by takýto experiment prial. Mŕtvym dušiam však rozhodne áno.

Inscenácia Mŕtve duše (Obrazy z nového sveta) mala svoju premiéru v roku 2008. Predstavenie, ktoré súbor odohral pre divákov usadených na ulici pred výkladom Poľského inštitútu, však dokázalo, že divadlo je umenie živé, žijúce, premenlivé a vyvíjajúce sa. Aj v jedinej inscenácii. Ak najslávnejší divadelný teoretik K. S. Stanislavskij chcel, aby herci v divadle hrali tak, akoby medzi nimi a divákmi bola štvrtá stena, SkRAT ho vyslyšal. Doslova. Sklo výkladu dokonale oddelilo javisko od hľadiska a rámy zas výraznejšie členili jednotlivé hracie priestory na samostatné miestnosti spální, pracovní, kúpeľní, obývačiek. Toto všetko navyše premenilo bežného diváka na voyera pozorujúceho životy ľudí na opačnej strane panelákovej zástavby. Netreba pritom počuť, stačí sa dívať.

Fragmenty tragédií, výseky z bežného života, normálne šťastie, ale predovšetkým nenormálne nešťastie aj pod strechou divadla pôsobia bolestivo realisticky. Popri ruchu električiek, náhodných okoloidúcich, cigaretovom dyme, ale aj divákoch, ktorí predstavenie predčasne vzdávajú, odvolávajúc sa na „príliš vysoké/príliš nízke“ umenie, sa dej za výkladom stáva realitou. Alebo reality show.

Samozrejme, inscenácia využíva divadelný jazyk, a tak na rozdiel od televíznej reality show ponúka obrazy dnešného sveta koncentrované, zhustené a ukazuje ich v dôsledkoch. Bez slov predvádza, kam smeruje láska zamieňaná za kuriózne sexuálne hry, večné obšmietanie sa okolo chladničky s pivom, nenápadná susedská nevera či nesplnené sny stať sa tanečníkom. Ukazuje, ako sa z ľudí stávajú mŕtve duše a divák na opačnej strane skla pociťuje až nebezpečný pocit identifikácie. Takto sa predsa doma správame všetci!

Otváracie predstavenie deviatej sezóny divadla SkRAT začalo netradične a svojím spôsobom veľkolepo. Ťažko si predstaviť, že by sa divadlu podarilo ešte dôslednejšie zrealizovať svoj pôvodný zámer. A ťažko si predstaviť, že by sa mu podarilo ešte viac zapôsobiť na diváka.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

SkRAT: Mŕtve duše (obrazy nového sveta) / koncepcia, réžia: Dušan Vicen / hrajú: Víto Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Dana Gudabová, Inge Hrubaničová, Milan Chalmovský, Vlado Zboroň / svetelný dizajn, hudobný mix: Ladislav Mirvald / premiéra: 5. decembra 2008./ otváracie predstavenie sezóny 17. septembra 2012, výklad Poľského inštitútu.

Soňa Smolková, Pravda, 19. 9. 2012

„Slovensko by sa mohlo prezentovať tak dobre, ako sa Británia prezentovala olympiádou,“ hovorí PETER LITTMANN, ktorý v 90. rokoch pomohol prebudovať značku Boss na svetoznámy fenomén. Vraví, že aj táto krajina má potenciál zlepšiť svoj imidž.

Žijete už roky v Hamburgu. Poznajú Nemci vôbec Slovensko?

Myslím, že nepreženiem, ak poviem, že nie. Nehovorím o nevzdelaných ľuďoch, ale ani tí, čo pravidelne čítajú noviny, často nepoznajú rozdiel medzi Slovinskom a Slovenskom. Niektorí si dokonca ani neuvedomujú, že Česko-Slovensko už neexistuje.

Geograficky predsa nie sme až takí vzdialení.

Psychologicky je Slovensko od Nemecka veľmi vzdialené.

Je dobré odvolávať sa na bývalý spoločný štát s Čechmi, alebo je to pre imidž Slovenska kontraproduktívne?

Imidž má dva komponenty. Jedným je minulosť, ale pre mňa je oveľa dôležitejšia budúcnosť. Slovensko je moderný európsky štát, ktorý za pomerne krátky čas urobil veľký krok dopredu. Slovensko propagujem ako dynamickú modernú krajinu, ktorá bude už o desať rokov oveľa ďalej.

Máte skutočne pocit, že sme za ostatných dvadsať rokov niekam pokročili?

Možno som sentimentálny, lebo som v Bratislave vyrástol. Ešte si pamätám, aké to bolo v čase, keď som odtiaľ odchádzal alebo tesne po revolúcii. Nemôžete si zmeny uvedomovať, keď tu žijete, nevidíte ich. Ale ja mám odstup a preto hovorím, Slovensko sa nemusí hanbiť. Dvadsať rokov v živote jednej krajiny nič neznamená.

Na čom všetkom vidíte zmenu?

Zmenila sa napríklad reč tela. Kedysi boli ľudia z toho socializmu utrápení, nahrbení, teraz sú vzpriamení. To sú pre mňa veľmi dôležité emocionálne veci. Slovensko má problémy, ale majú ich aj iní, aj Francúzi, aj Nemci. Treba komunikovať potenciál, možnosti a ambície. Fínsko bolo donedávna veľmi chudobnou krajinou, ale dnes sú úspešní. Zbohatli, lebo boli inovatívni a mali dobré nápady. Touto cestou by Slovensko tiež mohlo ísť. Treba podporiť mladých ľudí, aby si trúfali a išli študovať do zahraničia.
Ale našou realitou je skôr krajina s obrovskou nezamestnanosťou mladých, ktorí sú z aktuálnej situácie v depresii. To je škoda, lebo je to ten najlepší potenciál. Dá sa však na tom pracovať.

V čom sme podľa vás napríklad v porovnaní s Čechmi či Maďarmi lepší?

Slováci sú húževnatí, pracovití, hoci možno nie vždy dosť ambiciózni. Ak už hovoríme o minulosti, aby Slováci prežili, potrebovali isté presvedčenie a silu, a tú Slováci majú. Avšak v prvom rade nesmieme sa len porovnávať so susedmi, ale so všetkým krajinami na svete, lebo tam všade sú naše trhy a tam sú aj naši konkurenti.

Podľa nedávnych ekonomických štatistík sme však Česko stále nedobehli.

Dôležitá je tendencia, a tá je pozitívna. Česi vychádzali z inej úrovne.

Ktorá krajina má podľa vás dobrý imidž?

Švajčiarsko, USA, Fínsko.

Kde je najväčší rozdiel medzi imidžom a realitou?

Otázka je dobrá, ale akademická. Realita je to, čo ľudia vidia. Vo Švajčiarsku tiež nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj tam je vskutku rozdiel medzi imidžom a realitou, ale ak napíšeme made in Switzerland, bude to predávať podobne, ako je made in Italy výhodou v móde. Je dobré, že Slovensko nemá negatívny imidž, ako má napríklad značka made in China. Lebo ak sa chcete dostať z negatívnej pozície, musíte sa najprv dostať na nulu a až potom v druhom kroku budujete pozitívnu pozíciu. A Slovensko je na nule. Môže začať budovať.

Našinec si možno myslí, že imidžu Slovenska najviac pomôže víťazstvo hokejistov, Sagana či Hantuchovej.

Nesmie sa podceňovať ani to, ale koľko Hantuchových máme? Na to by som sa nespoliehal. Ľudia nie sú hlúpi, vedia rozlišovať. Čína má dnes veľa vynikajúcich športovcov, ale jedna vec je šport, a druhá je kvalita výrobkov.

Aký význam pre imidž krajiny má prezentácia kultúry?

Kultúra je asi ešte dôležitejšia ako šport. Napríklad neviem, či si uvedomujeme, že jedným z najznámejších mladých výtvarníkov vo svete je Roman Ondák.

Keby ste sa naňho pýtali ľudí na ulici, určite by ho málokto poznal.

Ale tí, čo sa zaujímajú o súčasné umenie, vedia, že bol na Bienále v Benátkach aj na Dokumente v Kasseli. Alebo vedia Slováci, že na dôležitom festivale vo Wiesbadene bolo aj divadlo SkRAT?

Niektoré krajiny majú aj svoje fyzické symboly, ako napríklad nejaké hudobné nástroje či pamiatky. Máme na Slovensku niečo, čo by sa automaticky spájalo so Slovenskom? Partizánske ohne, pirohy?

Medzi zákazníkmi mojich partnerov vo firme je aj Lichtenštajnsko. Povedali si, že logo krajiny sa týka všetkých ľudí, a tak vypísali súťaž, na ktorej sa mohli podieľať všetci, nielen svetoví grafici, ale aj amatéri. Porota vybrala päť najlepších nápadov, ktoré potom predložili celému národu. V tomto prípade dali hlasovacie právo všetkým nad 14 rokov. Obyvatelia si vybrali jedno, za ktoré hlasovalo až štyridsať percent. Možno práve vybrané logo nebolo graficky to najlepšie, ale čo máte z loga, ak sa s ním vaši občania nestotožňujú? Ak Slovák ide do zahraničia, mal by byť hrdý na to, ako sa Slovensko prezentuje, aby nekýval rukou nad heslami, ktoré vymyslí nejaká reklamná agentúra. Toto sa však nedá dosiahnuť za dva týždne.

Nerozmýšľali ste o nejakom slogane pre Slovensko?

Najprv si treba ujasniť stratégiu. Kto sme, kam chceme ísť a ako sa tam dostaneme. Až potom si môžeme vyrábať slogany. Česi hovoria o krajine príbehov, to znamená, že hovoria o minulosti, to však nie je prípad Slovenska. V Estónsku sa presadilo heslo Welcome to Estonia. Čo to znamená? Ak niekto príde ku mne domov, poviem mu vitaj. A čo? Je to povrchné.

Ako sa vám páči slogan, ktorý navrhla SACR?

Čo povie „malá veľká krajina“ cudzincom? Koho to zaujíma? Koľko je takých malých krajín na svete? Treba vymyslieť niečo, čím sa možno odlišovať, čo má význam špeciálne pre Slovensko. Nikoho nezaujíma, čo bolo, ale to, čo bude zajtra.

Čo sme tých dvadsať rokov samostatného Slovenska robili, že o nás nevedia? Čo robila agentúra na podporu cestovného ruchu?

Snažia sa, ale nie je to koordinované. A podľa môjho názoru nejde len o to urobiť dobré logo či vymyslieť slogan. Prezentácia krajiny potrebuje strategický koncept. Ľudia v krajine sa s ním najprv musia identifikovať, až potom ho možno prezentovať cudzincom. Ak sa totiž urobí rozumný koncept, má vplyv na zdravé sebavedomie ľudí a na národné uvedomenie.

Na aké cieľové skupiny by sa mal zamerať marketing Slovenska?

Potenciálni turisti sú dôležitou skupinou. Slovensko je krásne, má čo ukázať, ale turisti sem nechodia, prinajmenšom návštevnosť nezodpovedá potenciálu. Nemcov napríklad láka všetko, čo je spojené s ich dejinami, na východe sú mestá a dediny, ktoré by ich mohli zaujímať, ale oni o tom ani netušia. Navyše turizmus môže mať ekonomický význam, mohol by pomôcť pri zvyšujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku. Druhou skupinou sú investori, ktorí však zatiaľ, žiaľ, častejšie idú do Maďarska, Českej republiky, Ukrajiny.

Prečo?

Majú tam stimuly, ale aj lacnú pracovnú silu. Ja však argumentujem tým, že naši ľudia sú šikovní. Keď si Volkswagen každoročne robí svoj rebríček prevádzok, Bratislava je skoro vždy medzi najlepšími. Ale toto vonku nikto nevie. Treťou cieľovou skupinou je široká verejnosť v západných krajinách. Moja firma pomáha slovenským podnikom dostať sa do zahraničia. Slovenskému exportu by určite pomohlo, ak by made in Slovakia niečo znamenalo. Ak prinesiete produkt zo Švajčiarska či Nemecka do zahraničia, nemusíte k nemu už nič dodávať. Ak je zo Slovenska, musíte zabojovať. Keby bol imidž krajiny lepší, všetko by bolo jednoduchšie.

Ale to je bludný kruh. Kým neexportujeme, tak sa o nás nikto nezaujíma, a naopak, kým sa o nás nikto nezaujíma, nemáme šancu exportovať. Kde treba začať?

Celkom tak to nie je. Mnoho slovenských podnikov už exportuje. Samozrejme, dôležitá je aj akceptácia Slovenska na politickej úrovni. Slovensko potrebuje priateľov. Mám pocit, že slovenská politika sa v európskom kontexte správa zodpovedne, čo sa nedá povedať o všetkých krajinách a napríklad Nemecko si to uvedomuje. Pre Slovensko je veľmi dôležitý rok 2016, keď na pol roka prevezme predsedníctvo Európskej únie. V tom čase sa bude na Slovensko pozerať celá Európa. Je to obrovská šanca.

Na príklade Česka však vidíme, že je to aj veľká možnosť celkom si ten imidž pokaziť.

Kde je šanca, tam je aj riziko. Bol by som však veľmi rád, keby sa Slovensko prezentovalo tak dobre ako Británia olympiádou.

Londýnske olympijské ceremoniály až prvoplánovo prezentovali britskú históriu a turistické atrakcie.

Áno, urobili to veľmi šikovne, niečo ich to stálo. Ale teraz pôjdu turisti z celého sveta ešte radšej do Londýna. Každý ide rád tam, kde sa niečo deje. Napríklad Berlín nie je pekné mesto, ale milióny ľudí ho s nadšením navštevujú, lebo – ako sa hovorí, horí tam vzduch.

Košice majú byť v budúcom roku Európskym hlavným mestom kultúry. No ešte len teraz sa rozbiehajú stavebné práce na hlavných investičných projektoch.

Ak sa niečo také stane, je to nevyužitá možnosť. Ak totiž Košice majú status EHMK, získavajú zadarmo pozornosť množstva ľudí. Preto hovorím, že je dôležitý rok 2016 a potrebujete dva-tri roky na prípravu. Ak sa premešká vhodný čas, nebude to fungovať.

Môže potenciálnych investorov odradiť zvýšenie daní na Slovensku?

To nie je nikdy príjemné, ale mám taký pocit, že firmy, ktoré chcú na Slovensku investovať, majú pre to pochopenie a rešpektujú to ako zodpovedné konanie. Problémom sú skôr iné veci. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí hovoria, že obchodovanie je ťažšie pre krízu. Ale to nie je jediné odôvodnenie. Pre slovenské podniky sa zmenilo aj to, že ich konkurenčnou výhodou bola kedysi lacná pracovná sila. Túto výhodu však strácajú, lebo životná úroveň stúpa a s ňou stúpajú mzdy. Vždy sa dajú nájsť krajiny, ktoré sú vo výrobe lacnejšie, ako je Slovensko, na toto sa teda nemôžete spoliehať. Vládne stimuly tiež nie sú nekonečné.

Bolo vôbec dobré ich dávať?

Dostali sa vďaka nim na Slovensko veľké podniky, ale nie malé a stredné. A práve tie sa pokúšam prilákať ja. Najprv im však musím vysvetliť, kde Slovensko je. Podľa mojej skúsenosti, ak už sem niekoho dostanem, či už ako investora, alebo turistu, je nadšený. Ale nikto nepríde len tak do Tatier, lebo Lomnica či Štrba mu nič nehovoria, ešte možno Zakopané. Ak však už raz navštívia napríklad Oravu, sú spokojní.

V čom vidíte najväčší problém prezentácie Slovenska?

Že táto oblasť dnes patrí pod tri ministerstvá. Jednotliví ministri pravdepodobne spolupracujú, ale podľa môjho názoru by sa to malo všetko spájať u predsedu alebo podpredsedu vlády. Identita Slovenska je taká dôležitá vec, že sa jej musia venovať na najvyššej úrovni. Takto to je aj vo viacerých vyspelých krajinách.

Zuzana Uličianska, SME, 7. 9. 2012
 

Predstavenie divadla SkRAT Napichovačí a lízači bude v sobotu 16. 6. 2012 uvedené na najrešpektovanejšom európskom festivale súčasnej drámy Neue Stücke aus Europa (New Plays from Europe / Nové hry z Európy) v nemeckom Wiesbadene. Festival sa koná od 1992 (do roku 2002 sa nazýval Bonner Biennale) a odvtedy si získal uznanie odbornej i laickej verejnosti, pre ktorú objavuje nové divadelné hry, súbory i režisérov. Svojho času upozornil na hry dnes už známych dramatikov ako Biljana Srbljanović, Vasilij Sigarev, Dejan Dukovski, Jon Fosse, Enda Walsh, Jevgenij Griškovec, Werner Schwab či Yasmina Reza.

V umeleckej koncepcii Tankreda Dorsta, jedného z najhranejších nemeckých dramatikov, sa tak divadlo SkRAT po prvýkrát predstaví v spoločnosti divadelných súborov z 25 krajín mezi 31 novými hrami.

Slovensko je na tomto festivale reprezentované po štvrtýkrát v histórii: v roku 1994 sa podarilo preraziť SND a hre Ladislava Mňačka Čistka v réžii Petra Mikulíka, v 1996 Stoke s predstavením Eo Ipso v réžii Blaha Uhlára a naposledy v 2004 Divadlu Alexandra Duchnoviča s hrou Miloša Karáska Perón.

Predstavenie Napichovači a lízači v réžii Dušana Vicena vzniklo v autorskej spolupráci s účinkujúcimi (Vít Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Daniela Gudabová, Milan Chalmovský a Romana Maliti). Od svojej premiéry 11. 2. 2011 bolo uvedené na festivale Divadelná Nitra, zvolenskom Víkende atraktívneho divadla, zlínskom festivale Setkání/Stretnutie a na Novej dráme 2011, kde získalo Cenu študentskej poroty. Pravidelne je hrávané na domovskej scéne divadla SkRAT, v bratislavskom A4 – nultom priestore.

ANTÉNA / sieť pre nezávislú kultúru

Mesto Trenčín

Mierové námestie 2

911 64 Trenčín

Vážený pán primátor, vážení členovia mestského zastupiteľstva,

ako členovia Antény – siete pre nezávislú kultúru chceme týmto listom vyjadriť podporu kultúrnym a spoločensky prospešným aktivitám, ktoré už niekoľko rokov organizuje občianske združenie Kolomaž v priestoroch Kina Hviezda a Klubu Lúč. Reagujeme tak na udalosti posledných dní (prerušenie činnosti Klubu Lúč po ďalšom vlámaní do slabo zabezpečeného objektu Hviezdy), ktoré sú vyústením dlhodobo neriešenej situácie a neistoty, v ktorej Klubu Lúč logicky dochádza motivácia ďalej pokračovať.

Kolomažou realizované projekty a aktivity (Klub Lúč, Detský divadelný klub, Sám na Javisku, … spolu viac než stovka akcií) tvoria dôležitú súčasť kultúrnej a umeleckej scény na Slovensku, zvlášť v oblasti prezentácie a podpory tvorby nezávislého umenia. Klub Lúč je jediným reprezentantom Trenčína nielen v našom networku, ale na celej alternatívnej hudobnej a divadelnej scéne. Najväčší význam však má Klub Lúč pre mesto Trenčín a jeho obyvateľov. Svedčí o tom aj celoročná návštevnosť, ktorá dosahuje 15-tisíc ľudí, najmä mladých.

Bez kultúry sa budúcnosť nedá predstaviť. Súčasné umenie a priestor pre kultúrne aktivity však potrebuje podporu, nie je to komerčný mainstrový biznis a nikdy nebude, nielen v Trenčíne ale všade vo svete. Vyzývame vás preto aj my, ktorí podobné aktivity organizujeme a zastrešujeme v Bratislave, Žiline, Košiciach, Banskej Bystrici, Kremnici, Banskej Štiavnici a ďalších mestách, aby ste podnikli rýchle kroky, ktoré aktivity Klubu Lúč a Kina Hviezda znovu naštartujú. Aj napriek zložitej finančnej situácii na to netreba tak veľa, stačí ochota posúvať veci postupne vpred.

Urgentná stabilizácia situácie v budove Hviezdy a vyriešenie dlhodobého nájomného vzťahu medzi mestom a občianskym združením Kolomaž sú prvým a najdôležitejším bodom pre budúcnosť tohto priestoru. Spoločne s pracovníkmi a umelcami z Klubu Lúč si želáme, aby sa v trenčianskom mestskom zastupiteľstve čo najskôr našlo riešenie správy a prevádzky objektu kina Hviezda.

S úctou a poďakovaním za vašu ochotu pomôcť kultúre,

členovia Antény – siete pre nezávislú kultúru:

A4 – nultý priestor (Bratislava), Tabačka Kulturfabrik (Košice), Divadlo na peróne (Košice), Divadlo Pôtoň (Bátovce), Záhrada – Centrum nezávislej kultúry (Banská Bystrica), Stanica Žilina-Záriečie (Žilina), Divadlo z Pasáže (Banská Bystrica), Banská St a nica (Banská Štiavnica), KC Dunaj (Bratislava) a ďalší...

v zastúpení:

......................................................
Mgr. Milan Zvada, MA

koordinátor

V Banskej Bystrici dňa 30. mája 2012

Trinásť premiér pôvodných slovenských inscenácií, niekoľko stoviek odohraných predstavení, niekoľkonásobná účasť na všetkých najvýznamnejších festivaloch na Slovensku ako Divadelná Nitra, Dotyky a spojenia Martin, Festival divadiel strednej Európy Košice, Víkend atraktívneho divadla Zvolen, zájazdy po celom Slovensku, pozvánky na festivaly do Čiech, Dánska, Nemecka, Rakúska, Talianska, dvakrát hlavná cena na festivale Nová dráma, vydaná kniha pôvodných slovenských dramatických textov.

Pred sebou reprezentácia Slovenska na veľkom prestížnom festivale v nemeckom Wiesbadene, kde posledný slovenský súbor vystupoval pred siedmimi rokmi. To všetko dosiahnuté pri minimálnych prevádzkových nákladoch, keď je samozrejmosťou, že herci, režiséri a technici sú zároveň stavbármi scény, manažérmi, šoférmi, účtovníkmi, upratovačmi, jednoducho všetkým, na čo iné pravidelne dotované divadlá zamestnávajú desiatky pracovníkov. Človek by si myslel, že divadlo s takouto históriou a výsledkami by si predovšetkým od štátnych úradníkov kultúrnych inštitúcií zaslúžilo, keď už nie nejakú tú úctu a snahu všemožne ho podporovať, tak aspoň trochu slušnosti. Nič také však nehrozí.

Kozmické míle od piesočku
Keď nedávno komisia zložená predovšetkým z úradníkov z inštitúcií so vzletnými názvami – Ministerstvo kultúry SR a Národné osvetové centrum – rozhodovala o tom, či divadlo SkRAT bude môcť spolu s Asociáciou združení A4 ďalej pôsobiť v priestoroch tzv. bývalého V-klubu, nič z vyššie uvedeného nebolo relevantné. Divadlo SkRAT sa spomenulo iba v jednej bizarnej súvislosti, keď sa jeden z členov či členiek výberovej komisie pohoršoval nad tým, ako sa môže v centre mesta hrať predstavenie s názvom Napichovači a lízači. Mimochodom, to je práve to predstavenie, ktoré bolo vybrané na festival do Wiesbadenu.

A práve tu je ten podstatný rozdiel. Komisia, ktorá vyberá na takýto festival, je zložená zo vzdelaných, rozhľadených a odborne fundovaných ľudí, ktorí nehodnotia veci podľa názvov po tom, čo ich vytrhnú z kontextu, a nerozhodujú podľa vopred dohodnutých kamarátšaftov! Sú to ľudia, ktorých ambíciou je tvoriť, nie intrigovať a likvidovať. Sú to ľudia, ktorí môžu výsledky svojej práce smelo prezentovať v čase a priestore na kozmické míle vzdialenom od piesočku, na ktorom sa zabetónovali niektorí slovenskí kultúrni úradníci.

Vynárajú sa ako prízraky
Divadlo SkRAT tak v má v krátkej dobe možnosť konfrontovať sa s dvoma diametrálne odlišnými svetmi. Svetom úradníckych štruktúr, stále sa neomylne vynárajúcich ako prízraky nevysporiadanej minulosti, maskujúcich svoje osobné či ekonomické záujmy vznešenými názvami ako kultúra či osveta.

Pre tento svet je niečo také ako nezávislé divadlo príliš neuchopiteľné a nepochopiteľné, aby nepocítil nutkavú potrebu zmiesť ho zo svojej cesty, ak sa mu do nej pripletie. Na takomto divadle sa nedá zarobiť, dokonca sa tu nedá ani odfotiť so známym televíznym hercom, aby bolo čo na stenu v kancelárii prišpendliť či založiť do albumu pre vnúčatá.

Na druhej strane je tu svet otvoreného stretnutia tvorivých ľudí z celej Európy, kde konfrontácia prebieha priamo na javisku a zákerné zákulisné praktiky sú tak nanajvýš predmetom demaskovania a výsmechu v predvádzaných inscenáciách. Aspoň tak to vždy bolo na medzinárodných festivaloch, na ktorých sa SkRAT doteraz aktívne zúčastňoval.

Keď padajú masky
Divadlo SkRAT sa teda momentálne ocitlo na ulici. A hoci je to po rokoch často radostnej, ale často aj úmornej práce – na pokraji fyzických a psychických síl – trpké konštatovanie, aj tu platí niekedy zneužívané, niekedy alibistické, niekedy predsa len pravdivé – všetko zlé je na niečo dobré. Padajú masky.

Na jednej strane sú tu úradníci so svojou suitou, schopní arogantným a neuveriteľne hlúpym spôsobom zmanipulovať jedno výberové konanie a znegovať tak niekoľkoročnú prácu úspešného kultúrneho centra a renomovaného divadla. Na druhej strane je tu Poľský inštitút, ktorý umožňuje odohrať SkRAT-u januárové predstavenia v jeho priestoroch v rámci akcie Kultúrny azyl. Sú tu ponuky kultúrnych centier v Žiline, Brne a v ďalších mestách, je tu vyše dvetisíc podpisov pod protestnou petíciou, je tu množstvo ohlasov a masívna podpora na internete.

To všetko dodáva SkRAT-u silu, ale najmä chuť prežiť. Aj keď v krajine, ktorá nemá veľkú tradíciu vo vznikaní úspešných a uznávaných divadiel, čo nezriaďuje a neriadi mesto či štát. Zato si buduje slušnú tradíciu v ich likvidovaní.

Dušan Vicen, Pravda, 27. 1. 2012

Januárové predstavenia Divadla SkRAT sa v rámci projektu Kultúrny azyl uskutočnia v Poľskom inštitúte (Nám. SNP 27, Bratislava). Upozorňujeme preto divákov na obmedzený počet miest a nutnosť zakúpiť si vstupenky na predstavenie Narodeniny (24. 1. 2012) cez zlavomat.sk a na Stredná Európa Ťa miluje (31. 1. 2012) cez shopcity.sk. Vstupné na predstavenie s príznačným názvom vzhľadom na situáciu, v ktorej sa divadlo ocitlo – Umri, skap a zdochni!!! (20. 1. 2012) –, bude dobrovoľné.

O tom, ako sa bude situácia okolo divadla ďalej vyvíjať, kde a či ešte vôbec bude pokračovať vo svojej činnosti, nájdete čoskoro čerstvé informácie aj na tomto mieste.