„Po období, keď nás okolnosti skôr ubíjali, teraz nastalo akési nakopnutie a veľa energie," tvrdí šéf kultúrneho centra A4 ĽUBOMÍR BURGR. S novým priestorom a zmluvou je veľmi spokojný, ale zostáva pri zemi: "Stále mám obavu, či to náhodou nie je tak, že keď sa vám Bohovia chcú pomstiť, splnia vám vaše želanie“.
A4 - Nultý priestor má nový priestor. Kto vám ho poskytol?
„Zmluvu sme podpísali s nadáciou Intenda. Tá podporuje rôzne kultúrne, komunitné a občianske aktivity. Máme zmluvu na päť rokov s opciou na automatické predĺženie o ďalší rok.“
Aké podmienky vám Intenda ponúkla?
„V porovnaní s Véčkom je nájom nižší, napriek tomu, že sme priestory využívali na základe zmluvy o spolupráci. V Dunaji sme platili nájom podľa počtu akcií. Z tohto pohľadu je to asi najlepšia zmluva, akú sme doteraz mali. Nefinančný vklad nadácie Intenda je veľmi významný.“
Po odchode z bývalého Véčka vám pomohol s priestorom Poľský inštitút a potom ste sa usadili v budove obchodného domu Dunaj. To všetko sú miesta v úplnom centre Bratislavy. Bolo nutné túto lukratívnu zónu opustiť?
„Do budovy Dunaja sme išli s tým, že je to dočasné riešenie. V tej chvíli nám to veľmi pomohlo a mohli sme vďaka tomu sezónu dotiahnuť dokonca. Priestory však neboli z dlhodobého hľadiska pre nás vhodné. Stropy boli nízke, vyžadovalo si to dosť veľa úprav. Navyše, koncom roka nám správca budovy oznámil, že je snaha prenajať si celé poschodie, ktorého časť sme užívali, a že by bol rád, keby sme si ho prenajali my. Požadoval ale, aby sme zrekonštruovali toalety. Už predtým sme investovali do elektriny, a keďže to bolo pre nás dočasné riešenie, náklady boli neprimerane veľké.“
Do toho prišla ponuka priestoru v objekte bývalej YMCA len tak náhodou?
„Bola to skutočne náhoda, ale súvisí s naším projektom Lazaretská, ktorý svojím rozsahom ďaleko presahuje A4–ku. Oslovovali viacero ľudí a organizácií, či by mali záujem o priestory v bývalej škole na Lazaretskej ulici a o projekt na obnovu a využitie týchto priestorov. Medzitým sa niektorí z oslovených boli pozrieť aj v YMCA, od nich sme sa dozvedeli o ponuke a hneď sme ju využili. Pokiaľ viem, tak v priľahlých priestoroch majú záujem fungovať so svojimi činnosťami ďalší ľudia, niektorí napríklad z Cvernovky.“
A čo teraz váš projekt Lazaretská?
„Aj keď budeme pri schvaľovaní tohto projektu úspešní a dôjde k podpisu zmluvy s magistrátom mesta Bratislava aj tak, bude chvíľu trvať, kým by sme tam mohli začať pôsobiť. Časť budovy je vo veľmi zlom stave, navyše neznamená to, že A4 má svoje miesto automaticky isté. Projekt Lazaretská má ambíciu združovať množstvo ľudí a malo by to byť mestské centrum pre súčasnú kultúru v spolupráci s občianskymi združeniami.“
Neublížil nútený odchod z bývalého Véčka A4ke vo fungovaní?
„Obdobie odchodu naozaj nebolo prajné, udalosti s konkurzom na dramaturgiu bývalého Véčka nás prinútili riešiť presun z týchto priestorov, takže logicky sa niektoré časti nášho programu v tom čase nemohli realizovať. Niektoré programy sme adaptovali pre priestor Poľského inštitútu, potom prišiel opäť presun, a potom máj a jún, keď už ľudia za kultúrou do uzavretých priestorov veľmi nechodievajú. Ale to bolo naozaj prechodné obdobie. Nová sezóna je spojená hlavne s novým priestorom. Po období, keď nás okolnosti skôr ubíjali, teraz nastalo akési nakopnutie a veľa energie. Ale stále mám takú obavu, či to náhodou nie je tak, že keď sa ti Bohovia chcú pomstiť, splnia ti tvoje želanie.“
Priestory Véčka sú stále prázdne. Čo na to hovoríte?
„Samozrejme, sledujem to. Je to typická ukážka, ako štát spravuje majetok občanov. Takto to dopadne, keď z hociktorej, a to sa týka všetkých politických strán, keď nominujú do funkcie ministra človeka, ktorý o kultúre vie iba to, čo nasaje z komerčnej televízie. Za pôsobenia ministra Daniela Krajcera sa stalo, že jeho úradníci porušili princípy výberového konania a sám minister ho musel zrušiť. Stojí za zváženie aké museli byť dôvody, keď nebol schopný vyvodiť voči nim žiadne dôsledky.“
Véčko sa teraz rekonštruuje, hoci sa nevie, pre koho.
„V máji malo byť výberové konanie na nového prevádzkovateľa a nič sa nedialo. Aj to je smutné a zábavné zistenie: pokiaľ tam bola A4, vždy dakoho štvalo, že tam sídli. Teraz, keď je to prázdne, už to neštve nikoho.“
Ako sa teda rozbieha vaša sezóna?
„Znova by sa mali rozbehnúť naše už známe akcie - divadelný festival Pro-téza, ktorý organizujeme v spolupráci s medzinárodnou asociáciou Development of new Art a po ňom hudobný festival Next. Divadlo SkRAT pripravuje na december premiéru inscenácie Proces, okrem toho bude u nás pôsobiť Jozef Vlk a Stanka Vlčeková so súborom Debris Company, znova sa rozbehne naše kino. Navyše plánujeme workshopy, sympóziá, odborné semináre, hudobné, divadelné dielne aj detské workshopy a kino pre rodičov s deťmi.“
Nemáte obavy z konkurencie?
„Je z roka na rok väčšia, hlavne na jeseň sa toho v kultúre deje najviac, človek za jeden večer absolvuje pokojne aj tri akcie. Ale konkurencia je zdravá, tej sa nebojím. Mal by som skôr obavy, keby nebola. Čo je však horšie, občianske združenie nášho typu nie je ziskové, dve sťahovania za rok, ktoré sme absolvovali, sú brutálnym zásahom do našej činnosti a financií. Predpokladám, že rok skončíme s veľkými dlžobami. Ale dúfam, že najbližší rok a pol bude stačiť, aby sme sa z toho nejako dostali.“
Za čo potom rekonštruujete nový priestor?
„Priestor v YMCA je pomerne zachovalý, ale aj tak sú to nemalé náklady. Riešime to svojpomocne. Keď nám murári dali cenu na búranie priečok 3900 eur, rozhodli sme sa, že to spravíme radšej sami. Za tri dni sme to s chlapcami zo SkRAT-u zbúrali a ušetrili sme. Tak isto to prebiehalo aj pri cenovej ponuke na prerábku toaliet, chceli 4600 eur. Urobili sme to opäť spolu. To je jediná šanca, lebo peniaze na to nemáme, iba vlastné.“
Aké konkrétne?
„Napríklad moje osobné, aj ďalších členov združenia. Okrem toho máme nejaké sponzorské peniaze z dvoch percent, potom zopár eur, ktoré sa nám podarilo ušetriť zo zájazdov a podobne. “
Ako sa darí na skúškach vášho divadla SkRAT?
„Onedlho začneme so skúšaním spomenutej inscenácie Proces. Keďže členovia súboru robia divadlo popri svojich zamestnaniach a nemôžu intenzívne skúšať, predpokladáme, že v decembri bude mať premiéru inscenácia work in progress, ktorú po novom roku dotiahneme. Tento model skúšania vznikol už dávnejšie, nechtiac, ale osvedčil sa nám.“
Vraj by u vás chcela účinkovať herečka Jana Oľhová.
„Novú inscenáciu bude režijne skúšať Dušan Vicen a Jana Oľhová na jeho ponuku reagovala pozitívne, verím, že sa to podarí, aj keď to bude určite náročné, hlavne z pohľadu logistiky.“
SkRAT je súčasťou medzinárodného projektu Paralelné životy, ktorému šéfuje asociácia Divadelná Nitra. Budete robiť inscenáciu na základe spisov tajnej polície. Kedy bude hotová?
„Mala by mať premiéru na Divadelnej Nitre 2012. Budeme to potom pravidelne uvádzať. Teda ak budú ľudia chodiť. Pravdu povediac, som skeptický voči veľkým umeleckým projektom, ale to neznamená, že divadlo musí zle dopadnúť. Mám skúsenosť, že keď z desiatich projektov vyjdú dva, je to dobré. Ale na ľuďoch, ktorí robia okolo toho, je vidieť, že im ide o dobrý výsledok a robia pre to všetko.“
Dokumentárne divadlo tohto typu robíte prvýkrát. V akej fáze je váš prieskum dokumentov ŠtB?
„Rozprávali sme sa s Ľubomírom Morbacherom z Ústavu pamäti národa. Poskytol nám materiály, o ktoré sme mali záujem, vyrozprával niektoré príbehy. Postupne si ujasňujeme prístup. S Dušanom Vicenom sme sa zhodli, že asi nebude šťastné klásť dôraz iba na príbehy.“
Prečo?
„Sú síce veľmi silné a často tragické, ale keď ich človek nazhromaždí, tak sú si vo svojej obludnosti podobné. Majú spoločnú podstatu: že tajní agenti a vôbec celý systém štátneho teroru si mohol cez svoj prevodník robiť to, čo robil. Nás skôr zaujíma sivá väčšina, ktorá to nechcela vedieť a vidieť alebo sa priamo s ŠtB možno ani nikdy nestretla. Dodnes si mnohí ľudia myslia, že nič také neexistovalo.“
Eva Andrejčáková, SME, 1. 10. 2012
