Keď na delúziu trpia mnohí ľudia, volá sa to náboženstvo. V inscenácii SkRAT–u je ním hlavne konzum.
Premiéra projektu Delúzia – v zajatí nepokojnej mysle otestovala nový priestor, ktorý si divadlo SkRAT našlo v bývalom obchodnom dome Dunaj v centre Bratislavy. Hoci by scéne aj hľadisku určite prospel aspoň meter do výšky, celkovo nepôsobilo narýchlo upravené prostredie zle. To, že na inom poschodí tej istej budovy sídli trendový klub KC Dunaj, môže návštevnosti divadla len pomôcť.

Žena v nákupnom vozíku
Verných divákov poteší, že ani po presťahovaní sa poetika SkRAT–u nezmenila. Aj tentoraz sa môžu spoľahnúť na sériu viac či menej vydarených scénok, ich hlavnú myšlienku, ako nás to učili na hodinách slovenčiny, hľadáme však len ťažko. V tomto prípade pomáha pri orientácii názov projektu a k nemu pribalený citát amerického spisovateľa a filozofa Roberta M. Pirsiga: „Keď trpí na delúziu jedna osoba, volá sa to pomätenosť. Keď trpia na delúziu mnohí ľudia, volá sa to náboženstvo.“ Týmto náboženstvom je hlavne konzum. Nič nemôže byť aktuálnejšou témou v dobe, keď úplne najradšej zo všetkého klameme samých seba.
Tovarom sa stáva už aj vnímanie hudby, žena nadchýnajúca sa nad vážnou hudbou sedí v nákupnom vozíku. V inej scéne predáva egocentrický dídžej svoj neopakovateľný výber muziky. Náhodná skupina ľudí schovávajúcich sa pred dažďom pod strieškou zastávky načne reč o všeobecnom zadlžovaní a exekúciách. Škoda len, že z nej vyviazneme akosi priveľmi ľahko, bez pointy.

Dokedy budeme takto?
V inej scéne snob rieši s inžinierom rekonštrukciu svojho bytu, čo sa zvrhne na radikálnu rekonštrukciu jeho partnerského vzťahu. Nielen v tejto scéne nachádzame  veľa odpozorovaného, ale aj mnohé  klišé (pragmatickí muži a po láske naivne túžiace ženy). Pohrávanie sa s kráskami na hrane sexizmu nebolo v tejto inscenácii vyvážené žiadnou intelektuálkou typu Inge Hrubaničovej.
Poteší výstup s totálne opitým tridsaťročným synom visiacim stále na krku rodičov, ktorý polonahý a s uterákom okolo hlavy pôsobí ako paródia na Krista. „Dokedy budeme takto,“ nadáva mu matka držiac ho v náručí v štýle piety. Krásnym príkladom banality staromanželských rečí je diskusia medzi chorým mužom a jeho ženou, ktorá mu do nemocnice namiesto cigarety a knihy donesie pomaranče. Finále so zlatým bohom šopingu pôsobí priveľmi lacno, možno by nás ohromilo v 90. rokoch.

Ustálená alternatíva?
Burgr pracoval s priestorom nad bežným štandardom skratovských produkcií, vynikajúci bol výber hudby, vďaka ktorej sa produkcia miestami stáva videokoncertom. Ani herectvo nesklamalo, absolútnym pozitívom tohto divadla zostáva miera autenticity. Pri talente všetkých zúčastnených by sme však mohli očakávať aj viac.
Skratka SkRAT už dnes neznamená elektrické skraty či nečakané výboje, ale v zásade ustálený prúd, ktorý v porovnaní s prevládajúcou jednosmernou komerciou však ešte stále zostáva alternatívnym.

Zuzana Uličianska, SME, 12. 3. 2012