- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Čo ste sa naučili z histórie?

Starí špióni východnej Európy stále šíria strach

Večer 23. februára 1981 sa Přemysl Coufal, slovenský stavebný inžinier a tajne vysvätený kňaz s kontaktmi na Vatikán, sťažoval svojmu domovníkovi. V Coufalovom bratislavskom byte náhle vypadla elektrina. O tri dni neskôr ho polícia našla v obývačke mŕtveho.

„S najväčšou pravdepodobnosťou samovražda,“ stanovil súdny lekár. Coufalovým priateľom sa úskokom podarilo otvoriť rakvu pred pohrebom. Videli modriny na čele, natrhnuté ucho, hlbokú ranu pri spánkoch. Napriek tomu bol prípad ad acta uzavretý.

Až v roku 1991, po prevrate, presadili Coufalovi rodičia nové vyšetrovania. Ale aj tieto boli zastavené. Novinár, ktorý pracoval na prípade a ktorý informoval svojich kolegov o anonymných vyhrážkach smrťou, tento novinár Marcel Samuhel zistil, že Coufal pracoval pre slovenskú ŠtB. Inžinier posielal informácie prostredníctvom zahraničných podnikov, ktoré smel navštevovať. Súčasne ale, a to štátna bezpečnosť dlho nevedela, bol Coufal členom podzemnej cirkvi a informoval Vatikán o prenasledovaní kňazov v Československu. Keď ŠtB odhalila dvojitého agenta, chcela vedieť všetko o podzemnej cirkvi. Kňaz otvorene odmietol.

1993 skončil Marcel Samuhel svoj posledný článok slovami: „A keby sa mi náhodou niečo stalo, odkazujem GP SR, že nemám úmysel spáchať samovraždu.“ Krátko po tom novinár zmizol. Doteraz je nezvestný.

V roku 2013 malé divadlo SKRAT z Bratislavy prinieslo tento príbeh na javisko. Premiéra sa konala nedávno v Nitre na medzinárodnom divadelnom festivale, 90 kilometrov východne od hlavného mesta. V programe zameranom na „Paralelné životy“ bolo uvedených desať predstavení, ktoré mali spoločnú tému: tajná polícia v bývalom východnom bloku.

Slovenskí herci neprišli po svojom predstavení ani jediný raz na javisko. V poslednej scéne vidno kňazovu obývačku. Je tam prítmie, ale všade sa dajú rozoznať krvavé stopy. Ľudia v úradníckych oblekoch, s niečím ako svinskými maskami sa ťažkopádne pohybujú po byte. Zmiznú a niekto zakričí: „Svetlo, svetlo!“

Rozsvieti sa, ale javisko zostane prázdne: „Chceli sme tým ukázať, že nič nie je uzavreté,“ hovorí režisér Dušan Vicen. „To nie je divadelná hra, ktorá spracováva minulosť a potom je už všetko dobré. Hra hovorí o schizofrénnom strachu, ktorý nás ešte vždy ovláda. Súbor musel prekonať svoj strach. V roku 2013.“

Až pred dvoma rokmi obnovená požiadavka bola Generálnou prokuratúrou v Bratislave zamietnutá. Ľubomír Morbacher, pracovník Ústavu pamäti národa (slovenský Birthler-Behörde), ktorý prišiel s touto požiadavkou a teraz radí divadlu pri inscenácii, hovorí o „obrannom kruhu“ bývalých príslušníkov tajnej polície.

(...)

Tim Neshitov: Was habt aus der Geschichte gelernt?, Süddeutsche Zeitung, 12. 10. 2013, s. 15