- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Nemusím veľa, stačí dobre

Počas svojej krátkej doby existencie Divadlo Skrat nepotrebuje mediálne a písomne deklarovať svoje smerovanie. Koná tak výsostne vlastnými predstaveniami a vytvára istý návykový rámec. Obdobné je chápanie životných situácii, dramaturgia, režijné a herecké postupy a zrejme obdobným sa stane aj divácke spektrum. My vieme, čo namiešame a vieme, kto na to príde. To je na jednej strane dobre, širokospektrálne publikum by mohlo mnohé narušiť. Na druhej strane sú isté veci neprenosné, literárny text postavený na záznamoch z improvizácii je tak výhradne majetkom súboru, ktorý má patent na motivačné línie.

V tohoročnom vydaní kaleidoskopického predstavenia sa skúmajú mnohé podoby sexuálnych vzťahov, soft aj hard, ide väčšinou o dialógy pohlaví v najrôznejších konšteláciách. Akoby sa nad jeho duchom vznášalo všadeprítomné freudovské libido, hľadanie nirvány obmedzené na medzinožné priestory. Centrum javiska a zrejme aj biologicky fungujúceho sveta je posteľ, kde sa začínajú – končia nielen ľudské vzťahy, ale neraz i svetové dejiny. Kolektív si nestavia méty hlboko analytických pátraní Bergmana, Kazana, Truffauta či novodobého Wong Karwaia. Presná je veta z bulletinu: „V samotnom predstavení však sex nefunguje ako cieľ, ale prostriedok na odhaľovanie skutočnej pravdy o postavách ocitávajúcich sa zrazu v situáciách, na ktoré často neboli pripravené a nechtiac odhaľujú často trpkú pravdu o sebe a o živote, ktorý žijú, pravdu, ktorú sa im za normálnych okolností darí maskovať a nepriznávať často ani samým pred sebou“. To hovorí za všetko, prehadzovateľná skladačka ôsmich fragmentov vie byť nemilosrdne krutá, cynická i humorná zároveň. Ten avizovaný cieľ „urobiť si dobre“ viac-menej utrafene mapuje krehkosť tykadiel, neobíduc vody banality a zjednodušovania. Kompozícia nie je lascívna ani divácky podplazivá. Mnohé načaté nechá dielo na divákov intelekt, nech si veci znásobuje po svojom. Je to správa o „posteľnom“ svete nielen takom aký je, ale ako ho momentálne skupina zúčastnených performerov vidí a dokáže zahrať.

Skratová skupina pod vedením Dušana Vicena sa javí ako vzácne kompatibilný celok, hoci často len na jednu rolu spája hercov rôznych netradičných formácii (napr. Stoka, Združenie pre súčasnú operu, Disk Trnava). Tento postup spojený so schopnosťou improvizovať v danej platforme môže aj v budúcnosti priniesť nejeden inšpiratívny výsledok, ale aj riziká. Na Vicenovi môže len imponovať, že do nich každoročne odvážne vstupuje.

Martin Peterich, DIV 2006