- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

S Máriusom Kopcsayom za oponou divadla SkRAT

 

Vraví sa, že raz vidieť je lepšie než dvakrát počuť. V prípade divadelných hier analogicky platí, že raz vidieť je lepšie než dvakrát čítať. No napriek tomu zborník, v ktorom vychádza šesť inscenácií divadelného súboru SkRAT, si určite nájde svojho čitateľa. Aj medzi tými, ktorí už mali možnosť navštíviť predstavenia plné čierneho humoru, sentimentu i cynizmu, insitného filozofovania s viac či menej exaktnými závermi – v pomere, aký vie namiešať len sám život.

Knižku s lapidárnym názvom SkRAT. Hry 2003 až 2006 vydali Divadelný ústav spolu a Občianske združenie Pre súčasnú operu. A prinajmenšom predstavuje viditeľnú stopu po niekoľkoročnej práci divadelného súboru, ktorý napriek svojej vytrvalej činnosti (viackrát ohodnotenej kritikou, aj cenou Dráma roka 2006) nie každý zobral na vedomie. Lebo ak je reč o divadlách, spomenieme si na to národné, čo stálo kopec peňazí, Novú scénu s jej muzikálmi a ak nám naše vedomie siahne až k menším neštátnym súborom, možno sa nám vybavia radošinci a GUnaGU.

SkRAT vznikol ako svojrázne pokračovanie legendárnej Stoky. Komplikovaný vzťah viacerých protagonistov súboru so svojim predošlým pôsobiskom vyjadruje aj filmový dokument Zuzany Piussi, ktorý sa – v zatiaľ len predbežne zostrihanej podobe – premietal aj na krste zborníka. Napriek tomu si SkRAT našiel vlastnú poetiku, ktorú rozvíjal aj vo svojich hrách, počnúc komorno-depresívnou SkRAT-kou Morča cez defilé nenaplnených ľudských osudov a túžob v predstavení Stredná Európa ťa miluje. Azda najzrelšiu podobu dosahuje SkRAT-ovské nazeranie na svet v inscenáciách Umri, skap a zdochni!!! a Smutný život Ivana T. Za pozornosť stojí predovšetkým fakt, že hlboké existenciálne otázky nastoľované jazykom banality a každodennosti, neformuluje autor hry, dramatik sediaci za ťažkým dubovým písacím stolom, ale sami protagonisti, ktorí tvoria svoje predstavenia kolektívne. A práve v tomto stieraní bariéry medzi autorom, hercom či režisérom, spočíva sila výpovede, ktorou inscenácie SkRATU fascinujú diváka. Nuž, lepšie je vidieť, než dvakrát čítať – stačí sa presvedčiť v novej divadelnej sezóne.

Márius Kopcsay, Knižná revue 2007/16 – 17