Od roku 1992 spolupracovala ako autorka scény a kostýmov s divadlom Stoka, neskôr aj s divadelnými súbormi DISK a Hubris. V Stoke pôsobila aj ako herečka. V roku 2000 spoluzakladala združenie Pre súčasnú operu – divadlo SkRAT, s ktorým vytvorila predstavenia Hrádza, Okná, brehy, pozostalosti, Údel, Smrť v kuchyni, John King, Čo bude zajtra, Morča, Paranoja, Narodeniny, Zvyšky.
Vyštudovala réžiu na katedre hranej a dokumentárnej tvorby FTF VŠMU. Počas štúdia realizovala dokumentárne filmy DISK – Žatva a Výmet. V roku 2004 natočila dokumentárny film Bezbožná krajina pre Slovenskú televíziu.
 V roku 2005 mal premiéru celovečerný dokumentárny film Anjeli plačú na medzinárodnom filmovom festivale v Jihlave, kde získal cenu divákov. V roku 2007 natočila film Stoka – Epilóg a o dva roky neskôr dokončila film Koliba o rozkradnutí slovenských filmových ateliérov.
 V roku 2009 sa dostal do českej a slovenskej kinodistribúcie hraný dokument Babička, ktorý produkoval producent Čestmír Kopecký. V roku 2010 mal premiéru dokumentárny portrét filmového kritika Pavla Branka Hrdina našich čias, v 2011 politický dokumentárny film o čiernych dierach v slovenskej justícii Nemoc tretej moci. V roku 2012 ukončila hneď tri celovečerné dokumenty: Muži revolúcie o „mužoch novembra“, Od Fica do Fica o kauze Gorila (v ankete denníka SME získal titul filmová udalosť roka 2012) a Krehká identita o slovenských národovcoch.