Ste singl alebo žijete v partnerstve? Je to jedno, všade na vás číha pochybnosť. V divadle SkRAT z nej urobili sviežu tému.
Hovoria spolu o jednej generácii, čo nechce stratiť slobodu, ktorou žila. A vie aj, prečo.
Prosím vás, mohla by som si k vám privoňať? Dobrá otázka na to, aby ste sa zháčili. Ten človek, čo sa vás to pýta, chce od vás viac než dosť: priznať si, kedy ste sa naposledy umývali. A keby len to. Už treba rozmýšľať aj o tom, aký ste spotený, čo všetko ste celý deň robili a načo ste to robili, keď ste sa nakoniec tak sprosto zapotili. A vôbec, ste vy vlastne dostatočne čistotný? Akú drogériu kupujete do domácnosti? Prečo máte niekomu voňať taký, aký ste?
Chúlostivé, ale presné. Najmä keď sedíte prvýkrát s človekom, ktorého by ste chceli čo najskôr odhadnúť. Je tu totiž naprogramovaná šanca, že by ste sa mohli dať dokopy. Dohodil vás jeden druhému niekto tretí. Kto? Úlisný zoznamovací agent, úradnícky týpek s perverznými vtipmi v zálohe, s ktorým by ste za iných okolností asi nechceli mať nič spoločné. Teraz však s vami a s tým druhým cudzím človekom sedí na prvom rande, suverénne dohliadajúc na to, čo jeho agentúra zaručuje: bezpečné a sľubné stretnutie vás dvoch, ktorých z veľkej ponuky sám akože skúsene vybral.
Dá sa takto prísť ku šťastiu, padnúť si do oka, vyhrabať cit, zapáliť túžbu, neklamať sa? Možno je to o to ťažšie, o čo väčší kus života máte za sebou. Zaľúbiť sa už nie je pre vás to správne slovo. Je vám však jasné, že bez lásky sa nedá žiť. A tak idete ďalej. Žijete svoj život singl či v partnerstve a kým sa zo všetkých síl snažíte strážiť si svoju pravdu, číha na vás vlastná pochybnosť.
V takých vodách sa za posledné mesiace ponárali aj členovia divadla SkRAT. Každý za seba a všetci spolu. Po niekoľkých inscenáciách, ktoré za posledné roky pripravili s režisérom Dušanom Vicenom, sa opäť vrátili ku kolektívnej réžii a spoločne vytváranému scenáru. Hovoria spolu o jednej generácii, čo nechce stratiť slobodu, ktorou žila, a vie aj, prečo.
Je vzácne, ako dlho sa títo tvorcovia navzájom poznajú a ešte vzácnejšie, akí dokážu byť jeden pred druhým stále úprimní. Hoci môžu bojovať s pocitom, že už zo seba nič nevydolujú, predsa svoje intímne stavy na skúškach rozpitvajú do najmenších detailov, aby z nich potom precízne budovali dialógy. Na stôl napokon vyložia materiál, s ktorým dokážu pracovať ako skúsení divadelníci.
Najnovšia inscenácia Extrakty a náhrady síce nemá veľmi sexi názov, no je príkladom toho, ako sa dá myslieť o veciach vážne a pritom ich hrať s ľahkosťou, ako sa dá dosiahnuť šarmantný a herecky výborne zvládnutý odstup od vlastných životných pocitov a problémov. Napriek nie najlepšej akustike v sále A4-ky herci nemusia dvíhať hlas a falošne vyrevúvať emócie svojich postáv, aby dosiahli to kúzelné napätie a ten svieži vtip, aké môže ponúknuť iba naozaj živé divadlo.
Eva Andrejčáková, SME, 11. 2. 2016
