Súkromný narodeninový večierok nemusí byť vždy príjemný. Najmä, ak vlastne ani niet čo oslavovať. Pozvaní sú priatelia, ktorých oslávenkyňa najmenej nenávidí a bývalý milenec. Narodeninová zábava sa môže začať, ale okrem alkoholu, ktorý uvoľňuje mravy sa nevedomky, bez priameho zámeru, uvoľňujú na povrch aj nepríjemné osobné psychické stavy a ľudské tajomstvá. Samozrejme, spôsobom typickým pre tvorbu divadelnej skupiny SkRAT, teda prostredníctvom ľahkej vkusnej irónie a trochou trpkého úsmevu. Niekto môže v tejto inscenácii nájsť podobnosti s komornými hrami lonesca či Albeeho, iný zas Woody Allenovský banalizovaný humor. Nepochybne možno na Narodeniny nazerať ako na paródiu formy obývačkových konverzačiek, ale v žiadnom prípade nemáme dočinenia s parodizovaním tematiky medziľudských vzťahov. Za úsmevnými mikrosituáciami, prerušovanými do kontextu zapadajúcimi básnickými a hudobnými vsuvkami (alebo ide skôr o pseudo poéziu a hudbu?), sa pred nami obnažujú vzťahy, pocity a postoje jednotlivých ľudských charakterov. Zranená mužská hrdosť prekrývaná sarkazmom, ženská neistota a zraniteľnosť zapíjaná alkoholom, kamarátstvo ako forma predstieraného porozumenia, a to všetko zavŕšené dokonalou komunikáciou dneška, ktorá spočíva v nevôli porozumieť si, chápať sa a v nevyjasnenosti vzájomných vzťahov komunikantov, a to aj fyzických. Ľudská pitva ducha a duše, ktorá nie je nikomupríjemná, ale keď už sa raz niekto účastní oslavy, nie je slušné len tak odísť...
Príbeh plynúci od nikiaľ nikam, možno ako synonymum dnešného prežívania, pamäť, ktorá oklame svojho majiteľa a mlčiaci usmievajúci sa klaun, ktorý v závere upozorňuje, že on je z nás všetkých najčistejší. Možno preto, že on sa na nič nehrá, nič nevraví, neútočí, ale ani sa nebráni. Napriek tomu je vonkajškovo predstierané "počiatkom konfliktu tajomstva".
SkRATové Narodeniny sú opäť sondou do partnerských vzťahov a citového sveta mužov a žien, ktorý si je napriek rodovým odlišnostiam emočne tak veľmi podobný. Inscenácia s koncentrovanými hereckými výkonmi a silnou výpoveďou je síce úsmevná, ale miesto bezuzdnej zábavy ponúka aj osobný, jasne a konkrétne artikulovaný názor autorského tvorivého kolektívu na krutú senzibilitu dneška.
Elena Knopová, Festivalový žurnál č. 5, Dotyky a spojenia, 29. 6. 2008, s. 5
