Okrem názvu majú tieto Mŕtve duše spoločné s Gogoľovým románom jednu ďalšiu vec: že sú ostrou satirou existujúceho spoločensko-politického systému. Nazeráme do paneláku v bratislavskej štvrti Petržalka, ale môže to byť akákoľvek iná štvrť v strednej alebo východnej Európe. Vidíme nehovoriacich ľudí v spodnom prádle, županoch či sadomaso kostýmoch. Ich rituály, sklamania a prenikavá osamelosť sú obvinením individualistickej spoločnosti, ktorá sa zameriava na výrobu, úspech a rozpor. Tieto „mŕtve duše“ sú ľudia, ktorí nie sú schopní konkurencie, vedia len bez slova opakovať svoje rituály osamelosti, príliš unavení na to, aby boli sami sebou. Je to naozaj „intimita ako show“.
