- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Divadlo SkRAT Bratislava: Umri, skap a zdochni...!!!

V okamihu, keď v sále zhaslo svetlo, v hľadisku doznieval šepot a obecenstvo i celý priestor sa ocitli v pološere. Divák spozoroval v hra- com priestore jediný pohyblivý bod. Muža v tmavom odeve, v čiernej košeli, s bielym motýlikom na krku. Naťahoval si biele rukavice. Napadlo mi, či to nebudú jediné svetlé body tohto práve sa začínajúceho predstavenia. Čakal som, čo sa udeje. A bolo svetlo. Vzápätí sa v priestore pred publikom objavila truhla. Pri nej tri postavy. Zjavne smútili. Neartikulovaný prejav. Vzdychy. Traja mušketieri, poslední mohykáni, či marxistickí ideológovia? Ťažko sa to dalo uhádnuť. Mi- mika v tvári prezrádzala bôľ. Trúchlili. V trenírkach, kopačkách a farebných prepotených dresoch futbalových hráčov. Nikomu nebolo do smiechu. Človek sa nezorientoval, kým neotvorili ústa. Odrazu mu svitlo. Vedel na čom je. Aj bulletin prezrádzal, aký je to žáner a čo bude nasledovať. Pánsky duševný striptíz, nielen pre dámy. A traja chlapi sa začali pomaly a postupne obnažovať. Nielen, že odkladali časti svojho skromného odevu, ale priam ne- hanebne sa pretŕčali pri odhaľovaní svojho vnútra. Stačili im na to slová.
Komorný priestor štúdia v Divadle Jána Palárika si pre svoju exhibíciu na DIV-e vybralo Divadlo SkRAT z Bratislavy nepochybne zámerne. Jeho autorské kolek- tívne výpovede sú tak spontánne, dráždivé a úprimné, že priamy kontakt s di- vákmi a takmer bezbariérová komunikácia je ich prirodzenou, vyhľadávanou súčasťou. Pomáha vzájomnej interakcii aktérov s publikom.
Interpreti s inscenátormi neskrývajú, že text ich titulov vzniká záznamom a prepisom improvizovaných dialógov, spôsobom, ktorý ich výslednej výpovedi dáva podobu osobitej originality a autentickosti. Zo života odpočúvané, v skú- šobni dotvorené a vypointované dialógy atakujú divákov. Nedovoľujú im skryť sa pred dotieravou, sexappealu zbavenou pravdou o sebe i o spoločnosti.
Ani tentoraz to nebolo inak. Poslúžila im stará, známa a v ostatnom čase v spoločnosti túžiacej po úspechu a blahobyte už trochu obšúchaná mustra. Začínajte s myšlienkou na koniec. Napíšte si svoj vlastný nekrológ. Po radách úspešných vodcov z oblasti biznisu, finančníctva a politiky, z ktorých si už robia žarty aj v amerických filmoch, siahli i slovenskí divadelníci.
Záleží aj im na tom, ako zdokonaliť seba a vzťahy medzi ľuďmi? Možno. Po- kúšajú sa o to a takmer viac než hodinu bľabocú v rozjímaní s odbočkami o už neprítomnom Mirovi, o živote po živote, o lopote a dobrote, o šatách, čo robia človeka, o morálnom probléme, o kríži, o homosexualite, o zmene a Novom človeku, o ranách a pochybnostiach. O sebe aj o nás.
Slúži im na to vlastný jazyk. To, čo spravil súčasník so spisovnou slovenčinou. Tie kecy prekladajú pesničkami, aby im bolo lepšie rozumieť a čas rýchlejšie plynul. A zábavnejšie. Aby bola sranda a dalo sa to všetko ľahšie zniesť. Keď to vyzerá, že už je toho viac než priveľa, radšej mlčia a svoje pohybové kreácie vedú ad absurdum. Účinkom sa ale neminú.
Aj ich neprajník musí priznať, že sú skvelí. Presní, výstižní, vtipní. Čo titul, to súčasný, pôvodný text. Mnohoznačnú výpoveď dosahujú iba náznakom. Vytvorením atmosféry. Fluidom okamihu. V hereckom prejave, v scénografii, v hudobnom stvárnení. Brnkajú nám na city a chtiac-nechtiac nás presviedča- jú, že iba na nás záleží, či svoj život prežijeme ako SkRAT k vlastnej smrti.

Drahoš Šišovič, bulletin DIV 2005