- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Napichovači a lízači

 

Bratislavské divadlo SkRAT pracuje výlučne s vlastnými textami, ktoré vznikajú v priebehu skúšobného procesu. Vo svojich hrách reflektuje existenčné pocity tridsiatnikov a štyridsiatnikov, a to aj v kontexte súčasných spoločenských fenoménov. Svoju aktuálnu inscenáciu situovalo do prostredia korporácie, v ktorej sú nadčasy samozrejmosťou, vymývanie mozgov s cieľom vyššieho výkonu každodenným rituálom a kokaínové excesy dôsledkom nadmerného pracovného zaťaženia. Odcudzenosť, slabošstvo a egoizmus v medziľudských vzťahoch zdôrazňuje sterilná scéna, elektronická hudba, ako aj chladné počítačové projekcie. Inscenácia je komponovaná ako sled obrazov, ktoré však spejú k jednotnému vyvrcholeniu. Nechýba jej tradičný "skratový" humor - raz absurdný, následne ironický, inokedy hrubozrnný. Ad absurdum je dohnaná napríklad situácia na toalete, kde nájdu dve atraktívne manažérky nadrogovaného kolegu. Po chvíli si k nemu líhajú, aby podľa úmernosti výšky odhadli jeho potenciál na vzťah. Domov si ho chcú odviezť pomocou vozíka. Aby im ho medzičasom nikto neukradol, označia si ho ceduľkou "Reservé". Záverečný titulok "Arbeit macht frei" síce pôsobí trochu sprofanovane, ale situáciu, v ktorej sa manažéri, ale aj radoví zamestnanci stávajú obeťami systému a vlastných ambícií, vystihuje presne!

Peter Scherhaufer, .týždeň, 8/2011, s. 55