Včerajšia premiéra inscenácie Narodeniny v A4 – nultom priestore odkrýva, ako sa poetika divadla SkRAT zázračne stretá s autorstvom konverzačky o relatívnejsile vzťahov.
Spáchať samovraždu kolektívne alebo individuálne? Alebo že by nebolo treba? Začnime hľadať dôvod.
Sme v mrazivej atmosfére stretnutia na narodeninovej párty. Víno, whisky a únava zo spolužitia otvárajú čakry dvom heterosexuálnym, dobre zavedeným párom, poznačeným pohlavnou rivalitou a časom.
Oslávenkyňou je Vivian. Ona a Stanley, na rozdiel od Metthewa a Catherine, nie sú manželia. Trvá len chvíľu, a veľký slizký mačo prejaví svoje sklony neustále ju ovládať. Druhá, manželská dvojka sa na návšteve začína (ne)baviť na ich účet.
Všetci sa hlásia k umeleckej branži. Tu dostáva inscenácia ďalší psychologický rozmer – tvorcovia cezeň odhaľujú, ako sa chuť exhibovať môže odvíjať nielen od povahy, ale aj od postavenia partnera v osobnom vzťahu a šikovnosti zvládať momentálnu situáciu.
Matthew komponuje hudbu, Stanley píše básne. Čo tak dať svoje umenie úplne vážne dokopy? Môže to byť sranda, čo si divák bude môcť počas predstavenia aj vychutnať. Na rozdiel od útrpne zamlčaného spevu, ktorý je doménou Vivian, alebo filmu, na ktorý Catherine momentálne kašle. Nie je podstatné, či sú to indície smerom ku skutočným záujmom členov súboru.
V podozrení z nemravnosti je dlho Vivian. Je expresívna, strháva na seba pozornosť, muži si s ňou nevedia rady. Catherine problémy vlastne nezaujímajú, ale všetko by riešila živou umeleckou vložkou, keďže z pozície neotrasiteľnej režisérky oficiálneho zväzku môže byť stále nad vecou. Prejavuje sa úsporne, no extravagantne. Manžel Matthew odhodlane bojuje s pozíciou bábky, nemanžela Stanleyho zachraňuje vlastné sebavedomie a sebestrednosť.
Prítomní sa, síce ťažko, ale predsa len stále považujú za priateľov, a tak zostáva otázkou času, kedy nastúpi hodinka pravdy. Maslo na hlavách sa potom už ľahko roztápa. Príbehy za zapletajú a vzťahy sa vďaka nemanželskej dvojici začínajú komplikovať i v tej manželskej.
Búrlivé dialógy typu kto, s kým, kedy, prečo a ako sa to stalo miesia vykreslené charaktery a sústreďujú sa okolo obnaženej témy o prítomnosti alebo neprítomnosti orgazmu. Na to, či je alebo nie je v danej chvíli dôležitý a čo znamená, si musí odpovedať každý sám. Ak ho otázka dráždi. Štvorica postupne zisťuje, že si s ošetrovaním životnej situácie vlastne vystačí sama. Či už sa to skončí smrťou teraz, alebo inokedy.
Popri tom všetkom je po celý čas na scéne prítomný ešte jeden človek. Klaun Frankie. Nedozvieme sa, či ako milenec so situáciou naozaj súvisí. V ochrannom kostýme môže ostať spoľahlivo a významne mimo. Po celý čas tvaruje podlhovasté balóny a v malom extempore sa ešte dozvieme aj čosi aj o jeho bradavkách. Iba tušíme, že by (si) zahral viac.
Narodeniny potvrdili, ako sa kvalita hereckých výkonov môže prirodzene odvíjať od tematickej blízkosti danej predlohy a od vzťahových síl v rámci tímovej tvorby. A tiež naznačila, že o autorstve možno pochybovať. Na začiatok stačí skúsiť si meno mladého írskeho dramatika vygooglovať.
Christopher McKey: Narodeniny
Preklad: Lenka Bednárová
Účinkujúci, scénická realizácia: Ľubo Burgr, Ingrid Hrubaničová, Milan Chalmovský, Dušan Vicen, Zuzana Piussi
Hudba: Ľubo Burgr, G. Mahler, ABBA, Boney M
Eva Andrejčáková, SME, 6. 12. 2007
