- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Umri, skap a zdochni...!!! alebo Truhlu do predstavenia darovali Koloman, Kertéz a Bagala

Ak patríte medzi tých, ktorí sa chcú ísť do divadla zasmiať a oddýchnuť si, pravdepodobne vám toto jeden a pol hodinové predstavenie sadne. Nemusíte sa pritom ľakať lacného humoru, ktorému chýba pointa, pretože v prípade divadla SKRAT sa jeho tvorcom podarilo spojiť jednoduché a zrozumiteľné s vtipným a originálnym.

V deviatich scénkach, ktorých hlavnými predstaviteľmi sú traja futbaloví hráči, je divák konfrontovaný s krčmovou, zato ľudsky úprimnou filozofiou. Od úvodnej scény, v ktorej sa trojica protagonistov lúči s mŕtvym kamarátom a svojským spôsobom spomína na jeho dobré a zlé stránky, cez hudobné vložky (napr. „Filadelfia“ pieseň o Zemi), až po voľne interpretovateľné vsuvky typu obraz 7. s podtitulom „Vychádzkári“, sa príbeh voľne vinie po línii myšlienkových pochodov pánov v stredných rokoch (cca štyridsiatnikov), frustrovaných zo svojich manželiek a života vôbec. (Nie som síce muž a nemám ani štyridsať, ale viem si živo predstaviť, do akej miery sa mnohí starší páni z obecenstva stotožnili s osudmi hlavných hrdinov.) Je ťažké určiť odkiaľ a kam smeruje hlavná dejová zápletka a hľadanie vnútorných súvislostí pravdepodobne tiež nie je to najdôležitejšie. Skôr ide o to, nebrať život príliš vážne, no na druhej strane neprehliadať to dôležité.

Text, ktorý je výsledkom dodatočne zaznamenaných improvizovaných dialógov, okrem iného obsahuje množstvo odkazov na myšlienky veľkých filozofov a citácií z Biblie. Práve vďaka tomu, že z úst obyčajných ľudí, partie kamarátov, čo si radi vypijú a pokecajú o pekných mladých babách, nepôsobia strojene, majú možno väčšiu šancu u divákov nakoniec zarezonovať. (Napríklad v 5. obraze s názvom „Nový človek“ je množstvo trefných poznámok na tému rozmanitosti ľudí a ich práva byť iným ako šablónová väčšina.)

Úskalím produkcií tohto typu býva väčšinou stereotypnosť jednotlivých obrazov a postupné strácanie tempa. Tentoraz autori projektu neprešvihli moment, kedy treba prestať, aby sa následné scénky nestali len slabším odvarom predchádzajúcich, bez výhľadu na dôstojný koniec. Trochu nečakaná záverečná scéna sa odohráva prostredníctvom videoprojekcie. Nadhodené témy necháva otvorené, nech si o nich divák pouvažuje (prípadne nepouvažuje) sám, ak bude chcieť.

Autori textu a účinkujúci: Vito Bednárik, Ľubo Burgr, Dušan Vicen, Vlado Zboroň.
Réžia: Dušan Vicen.

Lucia Gallíková, amnezia.sk, 25. 6. 2006