- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Rúca divadlo hranice (ne)normálnosti?

(...) 

Mŕtve duše – fyzické divadlo?

Obrazy nášho života, zdvojené, ztrojené, znásobené, pokladané vedľa seba, mechanicky opakované. Simulovanie prázdnych rituálov nášho každodenného života, nesprevádzané slovami, len zhlukom zvukov, do ktorého zasahuje svetlo i premietané obdĺžniky, vzorce, tvary, fragmenty... čoho vlastne? Tieto výjavy, ktoré napriek názvu nemajú naozaj nič spoločné s Gogoľom, úplne bez slov, no paradoxne veľmi výstižne „hovoria“ o tom, ako dnes žijeme. V inscenácii Dušana Vicena, ktorú naštudoval s domovským divadlom SkRAT, nájdeme postavičky a motívy, ktoré sme si vďaka tomuto súboru obľúbili, zároveň však Mŕtve duše poetiku „skraťáckych“ inscenácií v istom zmysle prekračujú, pretože ponúkajú vyčerpávajúco dôsledný, miestami humorný, no v konečnom dôsledku mrazivý obraz čudného panoptika, ktorý sa skrýva za vznešeným označením: dnešná spoločnosť. (...)

 

Zuzana Ferusová, kod 9/2010, s. 23