- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

PlusMínus Procesu, procesu a procesu v SkRATe

Politické divadlo u nás nemá bohvieakú tradíciu. O to viac poteší politická inscenácia s vyššími cieľmi. V SkRATe skĺbili reálne citáty politikov, Kafkov román a svoju osvedčenú poetiku. Je ale cieľom politického divadla aby ma potešilo? Vo svojom hodnotení spravodlivosti nechceli byť ani Skraťáci ani spravodliví, skôr vtipní. Je Proces procesu procesom naozaj politickou inscenáciou alebo "iba" politickou estrádou na tému sudcovia? Bude divák po predstavení angažovaný?

Politické divadlo

+ Aktuálna téma: To, že skraťáci zvolili dobrú tému, sa ukázalo aj na práve skončenom festivale Nová dráma. V záplave pamäťspytujúcich inscenácií bol práve Proces procesu procesom svetlým bodom dneška. Autori sa nepýtajú, prečo či odkedy niečo nefunguje, ani kto je prvotne zodpovedný za súčasný stav. Priamo a bez alibistických metafor hovoria o slovenskom súdnictve tu a teraz.
+ Humor: Divadelníkom zo SkRAT nemožno uprieť silný zmysel pre humor. A keďže humor je momentálne najúspešnejšou zložkou slovenskej verejnej opozície (Shooty, Cynická obluda...), je prirodzené, že aj v divadelnej politickej opozícii bude výrazným práve zosmiešňovanie slovenskej politickej scény. A to sa SkRATu určite darí.
+ Intertextualita: Aj na svojich stránkach uvádzajú inscenátori diela, z ktorých citovali. Avizovaná voľná inšpirácia Kafkom je naozaj voľná. A to v tom najlepšom zmysle slova. Na niekoľkých úrovniach vidíme Jozefov K., ktorí sa snažia dopracovať keď už nie k spravodlivosti, tak aspoň k procesu. Na druhej strane sledujeme skupinu apatických sudcov. Aj tak slepá spravodlivosť nie je považovaná za súčasť ich práce, dopredu ich ženie skôr samotný fakt, že sú zamestnaní ako sudcovia. A musia teda súdiť.

Estrádne vystúpenie

- Dĺžka: Proces procesu procesom je naozaj príliš dlhé predstavenie. Nebol by to možno problém, ak by autori mali za tie dve hodiny čo divákovi povedať. Témy v jednotlivých (hoci dobrých) skečoch sa opakujú. Približne od polovice sa divák už nič nové nedozvie a jeho pozornosť začne klesať. Nie nadarmo bývajú v divadlách a školách prestávky.
- Poetika: Keď divák pozerá na Proces, procesu procesom, môže sa mu právom zdať, že toto už videl, ale akosi inak. Štýl humoru, vizuálne spracovanie, použité charaktery, to všetko už niekedy v SkRATe bolo. Mnoho paralel by sme našli aj s oceňovanými Napichovačmi a lízačmi. Len téma je iná. Jasná poetika divadla SkRAT je pre nového diváka vždy niečím iným, než videl dovtedy, pre ostrieľaného divadelníka je ale len recykláciou starších vecí.
- Názor bez názoru: Už som spomenul, že celá úspešná slovenská verejná opozícia funguje na internetovom humore. Občianski aktivisti podliehajú neustálemu štiepeniu. Väčšina z nich sa už nemôže ani štiepiť, pretože zostali sami. Jediné, čo všetkých spája sú vtipné facebookovské statusy, ktoré si z toho či onoho uhla uťahujú z politických prehmatov našich pohlavárov. Bohužiaľ aj Proces procesu procesom má tendenciu byť iba vtipným statusom na účet našeho súdnictva.

Slovenská verejnosť vie, že súčasné politické spičky sú smiešne, netuší ale čo to znamená v dôsledkoch a nie je dostatočne angažovaná, aby s tým niečo robila. A rovnaká je aj inscenácia Proces procesu procesom. Vtipná, zábavná, nekorektná a estrádna. Ale vďaka Bohu, že ju máme. Posunula slovenské divadlo o ďalší krôčik bližšie k realite a hlavne k súčasnosti.

Matej Moško, MLOKi, 22. 5. 2013