- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Priestor medzi mužom a ženou

Ošumelá a ponurá „kuchyňospálňa“, na stenách „sväté“ obrazy v lacných rámoch, polička s knihou a riadom, v rohu železná skôr postieľka než posteľ, vpredu stôl s „umelohmotným“ obrusom. Začína sa prvý obraz predstavenia Stredná Európa ťa miluje, začína sa jeden večer (zo) života jedného manželského páru. Večer plný únikov – od stereotypov každodennosti, z hraníc kultúrnych či sociálnych väzieb a tradícií, únikov k vlastným snom, k plánom do budúcnosti, k spomienkam, či únikom k životom, osudom či citom tých druhých. Tvorcovia, Skupina J10 – člen Združenia pre súčasnú operu (hráva na svojej domovskej scéne v bratislavskom Divadle na Jelenej a v A4 - nultom priestore) dali predstaveniu podtitul „Šílená jízda do nejtemnějších hlubin středoevropské duše“. No nie je to žiaden momentálne konjunkturálny a prvoplánový integračný či stredoeurópsku identitu hľadajúci kus. Naopak, je to „len“ miestami až brutálne úprimná hra o láske. O vzťahu medzi mužom a ženou, o každom z nich osobitne, o ranách, ktoré im život dal, o ranách, ktoré si striedavo lížu, či sypú do nich soľ. Je to manifest manželstva, v ktorom láska a nenávisť, túžba a rezignácia sú tak poprepletané, že už dávno nie je jasné, čo oboch vlastne drží spolu. Hlavní aktéri – Ingrid Hrubaničová a Vlado Zboroň –, dvaja z kľúčových hercov z najslávnejšieho obdobia divadelného súboru Stoka, tu prekonávajú „stokársku“ „dekompozičnú“ poetiku. Ich celovečerný, premyslene vybudovaný manželský dialóg má jasnú štruktúru, kompozíciu, smerovanie a zovretý tvar. Dokonca má divák dojem, ako keby pre nich samých celé „post-stokové“ obdobie bolo dlhou prípravou a zrením, hereckým i ľudským, pre túto inscenáciu a zároveň definitívnym odpútaním sa od onej, iste pre oboch významnej, umeleckej etapy života. Manželský dialóg rýchlo strieda polohy. Raz sú to vášne vlastné, raz len predstierané či rovno hrané (výstup, pri ktorom sa venujú zrejme obľúbenej večernej kratochvíľke – „dabovaniu“ vrcholnej scény z pornofilmu). Inokedy je to klasický stret mužského a ženského princípu, skúsenosti či videnia sveta, spojený s mentorovaním a poúčaním (počnúc komentármi pri spoločnej hre s detským futbalom s plastovými hráčmi na strunkách, cez rôzne názory na recept pre vytváranie „pohodovej atmosféry“ a končiac spoločným pílením dreva). Toto všetko striedajú klasické manželské monologické dialógy, plné spochybňovania plánov toho druhého (napríklad jeho oneskorené študijné ambície či prihláška do súťaže o Európana roka), večná znáška za tie roky napáchaných domnelých či ozajstných krívd, alebo úplné úlety (jej tanečné a spevácke čísla – jedno, spievané v taliančine, ešte i na pozadí video „krajinkárskej“ projekcie, zavŕšené kreslením „prestreleného“ srdiečka na stenu). Komornosť a uzavretosť tohto vzťahu narúša jednak princíp divadla v divadle – režisér (Dušan Vicen) je stále prítomný na scéne, sleduje text , vstupuje svojimi komentármi do deja, usmerňuje hercov atď. Z rolí ale vystupujú i herci, Vlado Zboroň prikladá do kachieľ (povinná rekvizita inak studených pivničných priestorov Divadla na Jelenej), odbieha po drevo a pod. V jednom z predstavení dokonca zároveň varil jedlo i pre divákov, čo inak zapadá do naturalistického herectva všetkých aktérov i samej scény. Intímnosť manželského večera naruší i nečakaný hosť – spoločný starý známy, zrejme už roky žijúci v cudzine (Vít Bednárik). Ten okrem darčekov má zrejme priniesť iný pohľad, videnie zvonku (doslovne), potvrdiť to, čo si pod životom iných a inde tu, v Strednej Európe, predstavujeme. Chvíľu má byť rozhodca, chvíľu spojenec v manželskom dueli. Málokedy sa u nás stáva, že divák pri sledovaní predstavenia ani chvíľu nezapochybuje, prečo práve toto a či prečo práve títo ľudia. Predstavenie Stredná Európa ťa miluje nenechá nikoho na pochybách. Herecká bravúra a suverénnosť a odžité, stokrát v skutočnosti odrozprávané texty ako súčasť vlastných civilných vzťahov dáva predstaveniu autentickosť v našich domácich „stredoeurópskych“ pomeroch dlho nevídanú. Parafrázujúc slová Václava Havla, príďte a uvidíte, ako je to nie len žiť ale i „hrať divadlo v pravde“. A naliehavosti.

Stredná Európa ťa miluje, podtitul Šílená jízda do nejtemnějších hlubin středoevropské duše; súbor J10 – člen Združenia pre súčasnú operu; návrh a koncept: Dušan Vicen; autori textov a účinkujúci: Ingrid Hrubaničová, Vlado Zboroň, Vít Bednárik, Dušan Vicen; hudobná spolupráca: Marek Piaček a Boris Lenko; scénická realizácia: Dušan Vicen a kolektív.

Andrea Konečná, Nové Slovo, 11. 5. 2004